Ja som od detstva sedával pred rodičovskou 200 kou (mali sme síce len mečúne a nejaké tetry ale bolo to predsa len AQ). Keď som mal asi 10 tak som sa začal aj ja starať o to aq až do jedného krásneho dňa keď som ho kompletne čistil a pri poslednej fáze, uloženie osvetlenia (klasické T12 žiarivky v kovovo plexitovej tube) ma skopala elektrika a mne celé
osvetlenie vyletelo z ruky a rozbilo AQ. Na zemi bolo 200L vody a ja som bol v menšom šoku. Potom som nastúpil na internátnu strednú školu a na AQ nebolo času. K Aq som sa vrátil vďaka filmu Hľadá sa Nemo, moje dvojičky ako ešte úplne krpce sa nevedeli vynadívať na túto rozprávku a raz keď sme išli okolo Aq obchodu tak nám to nedalo a zobrali sme ich dnu. Skončilo to tak že sme išli domov z novým Aq, technikou a sáčkom z rybami. No a po rokoch som tu kde som myslím že na počiatku dlhého vzťahu k tomuto krásnemu koníčku.