Tieto fotky som spravil už dávnejšie, ešte keď sa ani za svet tieto ryby nechceli fotiť. Tak som skúšal všeličo a vtedy som vsadil práve na ich pažravosť. Sú veľmi plaché, ale na druhej strane aj veľmi pažravé. Mal som celkom problém trafiť nejaký záber, keďže po granuli štartovali pomerne rýchlo a spúšť foťáku cvakne až niekoľko stotín po stlačení... Tak som púšťal granulu po granuli a cvakal. Ako sa vraví "tréning delá mistra", mne sa začalo celkom dariť až po chvíli. No lenže za tú chvíľku požrali toľko granúl, že už mi nebolo všetko jedno.. Mali tak napráskané brucho, že ešte na druhý deň som na nich chodil so strachom pozerať a dva dni potom som ich vobec nekŕmil .
Ako si tak pekne svedomito chodili po granulku za granulkou, pripomínali mi psa . Keby k životu nepotrebovali vodu, možno ich aj aportovať naučíííím