Paloi bol hlavne unavený... v sobotu stále do neho niekto (taký s náušničkami) hučal a robil si z neho
Ja som dnes konečne v normálnej forme, tak si dovolím napísať nejaké to info z výletu.
Celkovo deň dopadol pozitívne, asi nikto veľmi nenadával. Cesta tam aj späť síce dlhá, ale ubiehala rýchlo, v aute bolo veselo. Až na tunel Branisko, z dôvodu údržby uzatvorený. Kladiem si stále otázku – načo vlastne máme ten tunel Branisko? Aby mala údržbárska firma čo robiť? Smradi... Je fakt, že tí ľudia by asi boli nezamestnaní; takto majú prácu takmer na celý rok
A teraz chcem všetkým poďakovať.
Stiff, ďakujem za nápad, zorganizovanie, pohostenie, ryby, úsmev na tvári....
Jozef, ďakujem, že si prišiel a ja som sa mohol stretnúť s ďalšou (pre mňa) ikonou spomedzi výrobcov akvárií
Zuzka, ďakujem, že si prišla a ohurovala tam osadenstvo Tvojim miničkom
Pavol69, ďakujem, že si zobral Zuzku
Belial, ďakujem, že si zobral Zuzku a Pala
Aquarista, ďakujem za fotoreportáž
Perchess, ďakujem za súkromný pokec
Rybarik, ďakujem, že si sa dostavil a za radostné zvítanie, akoby sme sa roky nevideli
Cai cai, ďakujem, že si to so mnou vydržal až do konca (od začiatku vydrží každý, ale vydržať do konca je už ťažšie)
Huhu, ďakujem za osvetu o okolí počas cesty
Peter304, ďakujem za spoločnosť pri fajčiarskych prestávkach počas cesty, inak by ma zvyšok osádky asi ukameňoval
Rostratus, ďakujem za navigovanie cez Považskú Bystricu, keď Anča sklamala
A nakoniec ešte celej osádke auta, že mi tolerovali muziku, čo som si púšťal a nikto nebrblal. Kto nechal v aute slnečné okuliare? Celkom sa mi páčia. Komu teda poďakovať?
Neviem, prečo sme takúto seansu nezorganizovali už niekedy skôr. Asi nebola príležitosť. Ale mám pocit, že by to dobre dopadlo, aj keby sa 800-ka nevypúšťala. A pritom vypúšťanie 800-ky mal byť hlavný dôvod stretnutia.
Na spiatočnej ceste prebehli bezproblémovo dve odovzdávky rýb. Tretia sa nevydarila. S Mirom sme sedeli 25 minút na tmavom parkovisku a druhá strana sa nedostavila. Viete si to predstaviť? Je 22:20, v ten deň už takmer 900 km za Vami. Dorazíte na dohodnuté (neosvetlené) miesto, ktoré je vhodné akurát tak na vraždu. Druhá strana neprichádza, neberie mobil, nevieme, čo sa stalo... po 25 minútach sme to vzdali. Škoda toho zdržania, dosť nám to s Mirom pokazilo koniec cesty. V čase, keď sme dorazili do Trnavy, mohol byť cai cai už doma... Ryby sa nakoniec podarilo odovzdať v nedeľu dopoludnia, všetko sme si vysvetlili, v podstate išlo o zdravotný problém.
Ale mŕtvy som bol ešte celú nedeľu, akoby sme sa vrátili od Tillmanna. Trochu to aj bolo v Humennom podobné Duisburgu. Aj u Tillmanna bola káva a pivo... Ale guláš? Také služby ešte pán Tillmann veru neponúka.